MAMAnotes

Zadarmo sa dáva dobrá nálada Idem si tak ráno do práce mierne ospalá a zrazu na mňa zakričí dedek od zad: "Dobré ráno!" a ja tak na pol úst: "Dobré..." Poznám ho? Pýtam sa sama seba v duchu. Dedek pokračuje v konverzácii a pridáva: "Škoda, že nemáte čierne vlasy!" a mne došlo, že bude asi nasledovať úchylná poznámka a tak som iba pokrčila plecami. Dedek: "Viete prečo???", "Nie!" v duchu kričím na dedka a opäť len pokrčím plecami. A dedek zabije: "Keby ste mala čierne vlasy, tak by som vám povedal, že mi práve prešla čierna kočka cez cestu!" :-) 🐈 Dedek made my day today!

😘 Moja cesta do práce? Na zabitie! Sú medzi nami a dávajú to najavo svojou každodennou bezohľadnou jazdou. Za posledný týždeň na ceste do práce som skoro 2krát havarovala. Len vďaka “rýchlostným jazdcom”, ktorí si myslia, že to dajú. Poviem vám, dala som to ja! Som stále tu, chvejem sa pri pomyslení, že som nemusela. Len preto, že sa niekto niekde ponáhľa. Siedma/Ôsma hodina ráno je asi nejfrekventovanejším časom. Začína sa vyučovanie v školách, mnohé druhy zamestnaní majú svoj začiatok, ľudia sa niekde schádzajú kvôli biznisu. Z frekvencie áut v našom meste vidím, že v čase 15 minút pred ôsmou (tí, ktorí sa pokúšajú prísť aspoň na poslednú chvíľu) a 15 minút po ôsmej (tí, ktorí už budú meškať, ale veria na cestovanie v čase)   je najnervóznejšia premávka. Presvedčil ma o tom aj tento týždeň. Bolo ráno niečo pred ôsmou a šoférovala som do mierneho kopca na mestské sídlisko. Dva jazdné pruhy dovoľovali komforné predbiehanie najmä kamiónov a ťažkých mechanizmov. Aj predomno