Posts

Showing posts from March, 2018
Image
Chcela som byť iba milá Po obrovskom boom-e Tesco, SuperTesco, HyperTesco som s úľavou privítala v mojom rodnom meste aj obchody na menšej ploche, kde sa dalo naozaj nakúpiť len to, čo bolo potrebné a netrčali mi z košíka nepotrebné haraburdy, len preto, že boli v akcii. Bývam na ulici, v okolí ktorej sa nachádzajú takmer všetky potravinové reťazce. Lidl bol pri svojom príchode na náš trh môj najobľúbenejší, aj preto, že som očakávala nemeckú kvalitu, prijateľné ceny a servis. Dočkala som sa. Potom som pár rokov žila v zahraničí, kde som tiež nakupovala v Lidli, ale jeho pozícia na tamojšom trhu bola iná. Po návrate na Slovensko som obchody prestriedavala. Aj preto som v ten deň zašla do Lidla na bazálny nákup. Ponuky som už prestala sledovať, keďže časom sa ukázalo, že sa vracajú. V ten deň ma však milo prekvapila retro edícia. Prechádzala som okolo regálu a potichu híkala nad všetkými výrobkami, ktorých obaly mi pripomínali moje detstvo (rozumej minulé storočie). Vide
Image
Otvorený list môjmu susedovi Jozefovi O. Prológ Do sveta médií (priamo pred kameru) som vstúpila už dávno, správami o potkanoch v mojom rodnom meste. Po dlhšej odmlke sa na mediálnu scénu vraciam ako blogerka. Kyslo to vo mne niekoľko rokov a brzdili ma aj moje dva poklady, ktorým som sa venovala. Za úprimnej podpory mojich známych som nakoniec učinila rozhodnutie, i keď momentom, ktorý ma najviac vyprovokoval bol incident s mojim susedom. Sadla som k môjmu novučičkému bielučkému notebooku a vyťukala do neho všetko, čo ma v tej chvíli ťažilo a s čím sa chcem   s vami podeliť lebo verím, že toto je aj váš príbeh (či skúsenosť). Od gruntu Boli dva mesiace pred zamatovou revolúciou (1989) a môj otec dostal od hutníckeho gigantu (Východoslovenské železiarne) na dnešné pomery veľkorysú ponuku. Nový 4-izbový byt v novostavbe, v socialistickom paneláku tzv.pražského typu, ktorého výťah na medziposchodí odcudzuje v súčasnosti   každý stavebný inžinier. Bolo to spravodlivé. Bez
Image
O mne... Žijem tu už niekoľko desaťročí. Občas unavená, ale stále pripravená čeliť výzvam. Lebo čím som staršia, som iba staršia. Možno trochu múdrejšia, skúsenejšia, ale stále naivne presvedčená, že pravda zvíťazí a dobro je nadovšetko. A preto ma každý deň prekvapuje. Neobmedzená produktivita našich mozgových buniek prináša bizarné až nepochopiteľné situácie. Oči sa krížia, zvierač sa otvára, hlava sa krúti pri niektorých akciách a reakciách ľudí v mojom, a trúfam si napísať, aj vo vašom okolí. Spoznávaním   ľudských rás som dospela k sociálnej pravde - všade sú ľudia dobrí i zlí. Na tom asi funguje svetový balans, ale nie svetový mier. A aj o tom budú príspevky na tomto blogu. Smutné i veselé. Asi ako všetko v našich krátkych životoch. Tento blog venujem mojim deťom ako pamäťovú stopu na ich mamu. Vždy, keď sledujem slovenských majstrov slova (i pamäte) Milana Lasicu, Milana Kňažka a ďalších, ktorí spontánne vylovia príhodu na každú tému, ľutujem, že moja kapacita je obme