MAMAnotes

Narodený 4. júla... Za všetkým hľadaj veľkého brata Prišli, videli a podmanili si. (Ne)chtiac sa najskôr zbavili pôvodného obyvateľstva, alebo teda aspoň jeho väčšej a bojovnejšej polovice. Krajina bola obrovská a kým prví pionieri došli na jej druhý koniec, prešlo niekoľko desaťročí. Nemali kráľa, nemuseli platiť všakovaké dane.   Okrem bolestivých zubov a možno uštipnutia hadom ich netrápil hladomor a choroby. Keďže práce v tej krajine bolo veľa a robotníkov málo, prišli na skvelý spôsob ako si zohnať lacnú pracovnú silu. Na „čiernom“ kontinente ich behali tisíce a tak sa začala poľovačka na ľudí. Prvýkrát vydrancovali tento kontinent, len aby sa mali lepšie. S pribúdajúcimi rokmi a objavovaním svojej novej krajiny potrebovali špecifické sily. A tie boli v krajinách ich predkov. Rozvoj námornej plavby len dopomohol k jednoduchšiemu presunu ľudského materiálu do zasľúbenej zeme. Keďže na modrom kontinente už začiatkom novoveku boli veľmi dobré školy, do krajiny sa im dostával

VADEMECUM    pútnika (inšpirované Augustiánmi) Kráčam, lebo v podstate som pútnik, ktorý hľadá Boha. Kráčam, spolu s ostatnými, lebo možno máme spoločný cieľ. Verím, že ty tiež, veď vieš! Kráčam, pod slnkom, dažďom, pod mračnou oblohou. Kráčam v námahe, aby som zadosťučinila všetkým, ktorí ma sledujú. Sú tu, i keď nie sú. Kráčam, aby som sa naučila počúvať vlastné srdce, vaše kroky, prírodu a ticho. Lebo v tichu sa rodia veľké myšlienky. Kráčam aby som sa naučila vidieť, čo je skryté vo vnútri každej maličkosti. Z maličkostí si vyskladám puzzle. Puzzle vložím do mozaiky a kráčam, tak ako každý z vás... S farbami nad hlavou.

Čakacia agónia Moje deti  trpia atopickým ekzémom. Bojujeme s tým už niekoľko rokov. Známa mi odporučila ďalšiu kožnú doktorku, a tak sme sa k nej vybrali. Bol piatok. Náročná cesta v rozkopanom meste spôsobila, že na miesto sme dorazili až o 9.00hod. V prípade niektorých vyšetrení je to už bez šance. V spletitých chodbách Železničnej nemocnice sme nakoniec našli kožné oddelenie spojené s ďalšími oddeleniami s prevahou pacientov 60+.   Bola ich hromada. U našej odporučanej doktorky boli čakacie lístočky dávno rozobraté, podľa slov jednej pani už o siedmej ráno. ´Tak to bude o šťastí´, pomyslela som si. Viem, že sestričky nemajú radi vyklopávanie, a preto som radšej počkala až sa magické dvere ambulancie otvoria. Asi o 10 minút sa aj otvorili. Nižšia pani v rokoch s lesknúcou sa pleťou a nedbalo vyčesaným copom zrevala dve čísla a už aj zatvárala dvere. Dovolila som si prekaziť jej plán a rýchlo vysypala otázku: „Môže nás pani doktorka zobrať, keď vybaví svojich lístoč