MAMAnotes

 Do Chorvátska som sa vybrala po dlhých 15 rokoch balkánskej prestávky. Dokončenie maďarskej diaľnice až po hranice so Slovenskom skrátilo cestu na slušných 8 až 10 hodín. Rozpočet nám nedovoľoval "vyhodiť si z kopýtka", takže sme išli naozaj "low cost". Zľavomat nám ponúkol aquapark vo Svetom Martinovi a booking zase lacnejšie ubytovanie na Istrii. Cesta začala tak "po našom", v noci. Na poloprázdnej maďarskej diaľnici sme stretávali kamióny a občas nejaké autá. Párkrát sa mi stalo, že pri predbiehaní sa za mnou rútila "stíhačka", ktorá mi blikaním dávala jasne najavo "uhni, ide silnejší a rýchlejší". Vodičove ego v priamom prenose... Okolie Budapešti už bola iná "plnka áut", ktorú sme s maďarskými nadávkami zvládli, ale toľko starých korábov som už dávno na diaľnici nevidela. Maďarské veterány diaľnicu milujú. Mimochodom blinker vyhadzuje iba každý druhý vodič. Človek musí predvídať, či sa vodič rozhodne predbiehať teraz ale

Viktóriine záhrady a bludisko Čertova skala sa v médiách objavovali už niekoľko mesiacov. Dokonca aj cestovateľskí bloggeri o nich písali len pozitívne správy a objavili sa aj na našich TV kanáloch. Skvele zvládnutý marketing a PR predznamenávali, že bludisko sa stane obľúbeným miestom. Osobne sa mi hodí na tento open air space názov labyrint a bez informácií z hlavnej stránky sa možno ťažšie pochopí aj názov Viktóriine záhrady. Po niekoľkých rokoch strávených vo Veľkej Británii si pod tým názvom predstavím skôr klasickú anglickú záhradu. Toto bola klasická slovenská záhrada. Navigácia nás v Starej Ľubovni doviedla na výpadovku, kde mala byť odbočka k bludisku. Dvakrát sme ju prešli, až som si všimla, že to nie je o našej nešikovnosti, ale o nejakej lesnej ceste, ktorá sa vinula medzi priemyselnými objektmi a záhradami. Bol to riadny tankodrom a raz sme aj šuchli spodok auta. Cesta dosiahla malú riečku Jakubianku (pravostranný prítok rieky Poprad), kde lemovala jej breh. Po niekoľkých