Labyrint v Starej Ľubovni ešte musí dorásť

Viktóriine záhrady a bludisko Čertova skala sa v médiách objavovali už niekoľko mesiacov. Dokonca aj cestovateľskí bloggeri o nich písali len pozitívne správy a objavili sa aj na našich TV kanáloch. Skvele zvládnutý marketing a PR predznamenávali, že bludisko sa stane obľúbeným miestom. Osobne sa mi hodí na tento open air space názov labyrint a bez informácií z hlavnej stránky sa možno ťažšie pochopí aj názov Viktóriine záhrady. Po niekoľkých rokoch strávených vo Veľkej Británii si pod tým názvom predstavím skôr klasickú anglickú záhradu. Toto bola klasická slovenská záhrada.

Navigácia nás v Starej Ľubovni doviedla na výpadovku, kde mala byť odbočka k bludisku. Dvakrát sme ju prešli, až som si všimla, že to nie je o našej nešikovnosti, ale o nejakej lesnej ceste, ktorá sa vinula medzi priemyselnými objektmi a záhradami. Bol to riadny tankodrom a raz sme aj šuchli spodok auta. Cesta dosiahla malú riečku Jakubianku (pravostranný prítok rieky Poprad), kde lemovala jej breh. Po niekoľkých sto metroch sme zbadali čosi zelené a najmä malé parkovisko, kde už parkovalo množstvo áut. Bolo mi jasné, že sa tam dostali inou cestou ako my.

Celý areál je z jednej strany obklopený stavbami v priemyselnej zóne Starej Ľubovne a z druhej strany končí parkoviskom pri brehu rieky. Je to plne zelená plocha s výrazným stromom, ktorý tieni časť záhrady. Ľudia sa tam ukrývali pred slnkom. Prepotrebné toalety boli plne funkčné, i keď na dámskom sa jedny dvere nedali zavrieť. Bufet bol zatvorený. Škoda, lebo ľudí bolo dosť a slnko len podporovalo náš stupňujúci sa smäd. Viem si predstaviť napr. nejaké tie "labyrintové špeciality" alebo studený čaj "zelený labyrint", nealko pivo "stratený v pene", či letný nápoj "blud". Vchod priamo do labyrintu nebol veľmi viditeľne označený, keďže ho z časti obklopoval samotný labyrint. Predpokladám, že je len provizórny a časom sa tam vytvorený niečo dôstojnejšie. Stáli sme v krátkej rade. Pred nami bol pár, ktorý zaplatil za dve vstupenky pre dospelých 12 eur a slečna im ponúkla aj fľaše s vodou. Na rad sme prišli my. Klasika, rodinná vstupenka za 16 eur a nič k tomu. Nie, nie som nato odkázaná, ale prišlo mi to prirodzené spýtať sa, či aj my dostaneme vodu. Vonku bolo teplo, nefunkčný bufet a najbližšiu hodinu sme sa mali pohybovať v ozajstnom labyrinte na ploche 6400 štvorcových metrov, takže 330ml obyčajnej vody by potešilo. Slečnu som teda vyzvala, či by sme mohli aj my dostať vodu a ona sa obáčila, že áno. Tak sme fasovali dve smäd zachraňujúce fľašky. Do labyrintu sme vstúpili spolu, ale každý si hľadal svoju cestu. Môj syn sa mi stratil hneď na začiatku a keďže je to "cheater", skracoval si cestu cez ešte nedostatočne prerastené kríky a v strede na veži "Čertova skala" bol prvý. 

                                                        Ja som sa motala s dcérou, ktorá sa v nejakej slepej uličke oddelila a muž išiel úplne iným smerom. Po chvíli sa mi z tých zákrut začala pekne točiť hlava. Zrak som upierala k veži odkiaľ sa ozývali hlasy navigujúcich členov rodín, ktorí to "už dali". Musím priznať, že aj som využila "dieru v plote" a dostala sa na tú správnu cestičku. Nakoniec som dorazila k veži, odkiaľ sa škeril môj syn lebo však bol prvý! Veža je z pomerne solídneho dreva a stabilnej konštrukcie, ale nikde nebolo napísané koľko ľudí vôbec unesie. Samozrejme, že všetci chceli byť úplne najvyššie, aby si užili výhľad na labyrint, ktorý mne osobne neprišiel až taký veľký ako vyzerá na fotkách. Trochu som mala obavy z tej veže, tak sme spravili pár fotiek a poďme pustiť ďalších kochania sa chtivých návštevníkov. Cesta von trvala ešte kratšie ako dnu. Celková minutáž tohto zážitku bola asi 15 minút. Niežeby sme sa niekam ponáhľali, ale jednoducho sme sa vymotkali vonku skôr. Kríky v tom čase neboli ostrihané na pekný tvar, ktorý vidíte na viacerých PR fotkách a ešte potrebujú pár rokov, aby sa stali nepriehľadnými.  Okolie tiež potrebuje "dozrieť" a tí, ktorí ste hákliví na svoje autá, ich radšej odstavte pri hlavnej ceste a ten tankodrom si prejdite peši. Výhľady na okolie sú nádherné, až na tú priemyselnú zónu. Cena je preto podľa mňa neúmerná v pomere k prostrediu, službám a dĺžke trvania zážitku. 

Ak sa tam chystáte, dajte tomu čas. O 2 možno 3 roky to bude vyzerať lepšie a hodno svojej ceny. Odporúčam si naplánovať aj prechádzku pozdĺž riečky Jakubianky, prípadne sa deti môžu v nej okúpať. Pri nízkom stave vody je to bezpečná rieka.

Samozrejme lákadlom je aj Ľubovniansky hrad a kúpele.