O mne

Žijem tu už niekoľko desaťročí. Občas unavená, ale stále pripravená čeliť výzvam. Lebo čím som staršia, som iba staršia. Možno trochu múdrejšia, skúsenejšia, ale stále naivne presvedčená, že pravda zvíťazí a dobro je nadovšetko. A preto ma každý deň prekvapuje. Neobmedzená produktivita našich mozgových buniek prináša bizardné až nepochopiteľné situácie. Oči sa krížia, zvierač sa otvára, hlava sa krúti pri niektorých akciách a reakciách ľudí v mojom, a trúfam si napísať, aj vo vašom okolí.

Spoznávaním  ľudských rás som dospela k sociálnej pravde - všade sú ľudia dobrí i zlí. Na tom asi funguje svetový balanc, ale nie svetový mier. A aj o tom budú príspevky na tomto blogu. Smutné i veselé. Asi ako všetko v našich krátkych životoch.

Tento blog venujem mojim deťom ako pamäťovú stopu na ich mamu. Vždy, keď sledujem slovenských majstrov slova (i pamäte) Milana Lasicu, Milana Kňažka a ďalších, ktorí spontánne vylovia príhodu na každú tému, ľutujem, že moja kapacita je obmedzená. Spolieham sa nato, že virtuálne kanály ostanú zachované naveky a moji potomkovia si nájdu čas na „chvíľu pre pamätníkov“ čítajúc mamkine životné zápisky.

Som to, čo tvorím, aj pre vás. Prekročila som rieku Rubikon a založila si  vlastný blog. Nevlastním toho veľa, ale mám o to väčšiu túžbu a nádej, že moje duševné vlastníctvo sa vám bude páčiť a budete ma čítať J