"Nikdy to nevzdám!" Ľuba

 

Mnohí z vás ste určite videli alebo čítali knihu "Bez dcéry neodídem", v ktorej  sa Američanka Betty zamiluje do amerikanizovaného Iránca. Napriek tomu, že  je vzdelaná, inteligentná, rozhodná, nevšimne si počas niekoľkoročného vzťahu ani náznak obáv, ktoré by ju mohli postihnúť. Trpká príchuť prvej nezhody týkajúcej sa dieťaťa však ukáže ako sa vedia ľudia neuveriteľne pretvarovať a aký zásadný podiel má rodina na ich  rozhodovaní. 

Dlho sme si mysleli, že tieto druhy problémov sú nám vzdialené, ale s otvorením hraníc, voľnosťou cestovania, dnešnej možnosti žiť prakticky kdekoľvek na svete sa v rodinnom prostredí, kde jeden z partnerov chce žiť inde alebo sa s niečím nestotožňuje, dosiahne bod zlomu, z ktorého začína prameniť tŕnistý boj o deti. Lebo oni sa v tej chvíli stávajú "esami v rukáve".

Chcem poukázať na jeden z príbehov v skupine tzv. "vymazaných rodičov". (https://www.facebook.com/vymazanerodiny) 

Ľubomíra Hnatič je stredoškolskou profesorkou vyučujúcou anglický jazyk. Jej manžel Slavomír Hnatič bol (alebo ešte stále je) pracovníkom UPJŠ v Košiciach a tiež SAV. Dvoch prestížnych inštitúcií na Slovensku podieľajúcich sa na medzinárodných výskumoch. Vedec Slavomír Hnatič vyviezol v roku 2019 ich spoločnú dcéru do Ruska, kde sa s ňou dlhodobo zdržiava a odmieta naplniť slová neodkladného opatrenia vrátiť dcéru matke.

Na Slavomíra Hnatiča bol vydaný príkaz na zatknutie, ktorý však naše orgány nevedia vykonať. 

Samotný Hnatič už viac ako 9 mesiacov tento rozkaz návratu dcéry na Slovensko ignoruje a vo februári 2021 sebe a dcére, podľa jeho správy z ruského veľvyslanectva, zmenil občianstvo na ruské.

Právna ochrana dieťaťa je v tomto na Slovensku deravá ako cedák na špagety. Maloleté dieťa, ktoré by sa malo nachádzať na území Slovenska nedokáže táto republika priviesť, ochrániť, ba dokonca ho nechá, na základe rozhodnutia rodiča, na ktorého je vydaný zatykač, zmeniť si občianstvo. Asi takto nám záleží na našich občanoch, deťoch... Absurdne vyznieva prítomnosť detskej ombudsmanky, ľudí z detskej kurately, inštitúcií, ktoré majú v názve ochranu detí... Sú na nič! Stále sa k čomusi vyjadrujú, ale konkrétne nevedia vyriešiť nič. 

Vráťme sa k Hnatičovcom. Slavomír Hnatič sa teda momentálne nachádza niekde v Rusku.

Nápomocní sú mu aj jeho otec Michal Hnatič (na obr. vľavo), tiež pracovník UPJŠ a SAV a jeho manželka Gabriela Hnatič (nevlastná matka Slavomíra Hnatiča). Je dôvodom sa domnievať, že sa podieľajú na úmyselnom zadržiavaní maloletej na území Ruskej federácie. Obaja platení štátnymi organizáciami, do ktorých prúdia peniaze z našich daní. Naše peniaze tým pádom pomáhajú týmto ľuďom v napomáhaní človeku, na ktorého je na Slovensku vydaný zatykač!

Ľubina dcéra mala 2 roky, keď ju jej otec na základe vykonštruovaných obvinení a s právničkou v pätách odňal jej matke. Následne, viac ako 200x, zmaril stretnutie matky s dcérou, ku ktorému nedochádzalo za žiadnych okolností. V najkrajších a najdôležitejších okamihoch života dieťaťa sa jej vlastná matka nevyskytovala a nevyskytuje. V období, ktoré je tak dôležité pre rozvoj charakteru dieťaťa je matka "persona non grata". Aké asi otázky kladie malé dievča otcovi? A ako na nich Hnatič odpovedá? Čo vie o vlastnej matke? Má už Ľubina dcéra náhradnú matku?

„Mama je tá, ktorá môže nahradiť všetky ostatné, ale jej miesto nemôže vziať nikto iný.“

Krátky súhrn:

11. október 2017: Slavomír Hnatič svojvoľne odoberie dcéru matke.  

12. október 2017: Deň po odobratí dieťaťa je na svete súkromný znalecký posudok, ktorý odporúča dať dieťa do starostlivosti otca.  

16. október 2017: Advokátka S. Hnatiča dáva návrh na súd, aby dieťa bolo u otca.  

20. október 2017: Sudkyňa zveruje dcéru otcovi. Rozhodnutie neskôr potvrdí aj odvolací súd. Matke povolia stretávať sa s dieťaťom dvakrát do týždňa po 3 hodiny. To sa časom prestáva diať.

2. júl 2020: Rovnaká sudkyňa, ktorá zverila dieťa otcovi, neodkladným opatrením vrátila dcéru k matke. Absurdné? Nie. Na Slovensku uskutočniteľné. Smiešne-smutné.

Ľubomíra Hnatič chodí s právoplatným rozhodnutím súdu na políciu, prokuratúru a štátne úrady, aby jej pomohli vrátiť dcéru. Za pravdu jej v spore so súdmi dal v novembri 2020 aj Ústavný súd, ktorý potvrdil prieťahy v spore.  Matka svoju dcéru má... iba na papieri. 

Ľubomíra Hnatič obieha štátne inštitúcie už niekoľko rokov. Niekoľkokrát ste ju mohli vidieť v médiách. O pomoc prosila ministerstvo školstva, ministerstvo zahraničia, slovenské veľvyslanectvo v Moskve, ministerstvo spravodlivosti, prezidentku Zuzanu Čaputovú, vládneho splnomocnenca Stanislava Dubničku, štátne Centrum pre medzinárodnú ochranu detí. V prípade sa angažovala aj poslankyňa parlamentného sociálneho výboru Lucia Drábiková (OĽaNO). Podľa informácií Aktuality.sk s ňou komunikoval cez videohovor aj minister zahraničia Ivan Korčok. 

Dokonca si Ľubomíra najala súkromného detektíva, aby vypátral, kde sa jej dcéra vôbec nachádza, keďže o nej nemá správy už niekoľko rokov. 

Naťahovaniu rodinného sporu v prospech Slavomíra Hnatiča napomáhajú tiež zdĺhavé rozhodnutia pri úkonoch na košickej prokuratúre a na Okresnom súde Košice II. A tu je "pes zakopaný"! Teda nie pes, ale rovno baskervilský zabiják v podobe niektorých sudcov a sudkýň. Na jar v roku 2020 skončilo z vlastnej vôle viac ako 14 sudcov. Prečo asi? Že mali nad 65? Nechápte ma zle, ale v prípade sudcovského povolania takýto vek nie je dôvodom odchodu do "zaslúženého dôchodku". Predpokladám, že mnohí z nich naďalej vykonávajú právnickú prax. V Košiciach pravidelne niekto zavolá na políciu, že na súde je bomba... Stačí si pozrieť rozpis pojednávaní a rozpis sudcov v ten deň... Ak by sme mali košického Kuciaka, Okresný súd KEII. by sme očistili lepšie ako očistec. Podľa slovníka Harryho Pottera máme v tejto inštitúcii ešte mnohých dementorov, ktorí si zhromažďujú viac a viac horcruxov (Ide o predmet, do ktorého čarodejník vloží časť svojej duše. Na vytvorenie horcruxu treba niekoho zavraždiť a za pomoci veľmi silnej čiernej mágie svoju dušu, ktorá sa pri vražde odtrhla, vložiť do daného predmetu), s ktorými kupčia podľa výšky nasypaných mincí v ich "kešeni". Súd je inštitúcia, ku ktorej prichádzame ako k zhromaždeniu patronusov, ktorí vás majú podľa práva chrániť a pomáhať vám. I keď je právo na vašej strane, aj na papieri, košickí súdni mizeráci-smeráci sú najlepšími "preťahovačmi". A nie je to prípad iba Ľubomíry Hnatič a jej neúnavného boja o svoje jediné dieťa. O dcéru, ktorú nevidela niekoľko rokov a ktorú, ak jej štát a jeho inštitúcie, ktoré platíme my nepomôžu, možno ani neuvidí.

 

"Matkina láska k dieťaťu sa nepodobá ničomu inému na svete. Nepozná zákon ani zľutovanie, prenasleduje všetko a dokáže s každým bojovať, kto jej stojí v ceste k získaniu dieťaťa."

Toto však nie je hollywoodsky scénar príbehu Američanky Betty, v ktorom sa všetko dobre skončí. Betty si svoju dcéru, za pomoci mnohých dobrodincov, sama uniesla. Ale na americkom veľvyslanectve našla pochopenie a právnu ochranu pre svoje dieťa. Pre dieťa s americkým občianstvom. A teraz vám možno došlo, kde sa nachádza Ľuba...

PS1: Slavomír Hnatič na otázky slovenských novinárov neodpovedá a všetkým na Slovensku odkázal, že za ohováranie ruského občana na internete hrozí v Rusku trest dva roky väzenia. Ruského väzenia! Hovorí vám to niečo? Navaľnij? 

PS2: Použijem komunistické heslá: "Veľký brat ho ochráni viac ako demokratické právo suverénneho štátu!", "So Sovietskym zväzom na večné časy!", "Kto nejde s nami, ide proti nám!" "Vperjod!" 

Ktorá inštitúcia na Slovensku má gule sa tomuto postaviť a vybojovať slovenské dieťa späť??? Alebo tie správne šnúrky poťahuje niekto iný? Žeby Okresný súd Košice II.? Advokátka...

zdroj: www.aktuality.sk

https://www.noviny.sk/slovensko/507799-aj-napriek-rozhodnutiu-sudu-sa-s-dcerou-nestretava-byvaly-partner-mladej-mamicky-prekazil-stretnutie-uz-175-krat