WINTER in a lockdown city

-
City of  KOŠICE


Comments

Post a Comment

Popular posts from this blog

"Nikdy to nevzdám!" Ľuba

-
Image
  Mnohí z vás ste určite videli alebo čítali knihu "Bez dcéry neodídem", v ktorej  sa Američanka Betty zamiluje do amerikanizovaného Iránca. Napriek tomu, že  je vzdelaná, inteligentná, rozhodná, nevšimne si počas niekoľkoročného vzťahu ani náznak obáv, ktoré by ju mohli postihnúť. Trpká príchuť prvej nezhody týkajúcej sa dieťaťa však ukáže ako sa vedia ľudia neuveriteľne pretvarovať a aký zásadný podiel má rodina na ich  rozhodovaní.  Dlho sme si mysleli, že tieto druhy problémov sú nám vzdialené, ale s otvorením hraníc, voľnosťou cestovania, dnešnej možnosti žiť prakticky kdekoľvek na svete sa v rodinnom prostredí, kde jeden z partnerov chce žiť inde alebo sa s niečím nestotožňuje, dosiahne bod zlomu, z ktorého začína prameniť tŕnistý boj o deti. Lebo oni sa v tej chvíli stávajú "esami v rukáve". Chcem poukázať na jeden z príbehov v skupine tzv. "vymazaných rodičov". ( https://www.facebook.com/vymazanerodiny )  Ľubomíra Hnatič je stredoškol skou profesor
Read more

Stretnutia

-
Image
Umrznutý pondelok. Staré mesto s prázdnou atmosférou, ale snahou o vianočný jas.  Motkám sa mestom, urobím pár fotiek a ponáhľam sa z jedného zdravotného strediska do druhého. Po poslednom zdravotnom úkone sa moje kroky uberajú do deli bistra. Žalúdok mám od rána prázdny, tak si zaslúži malú náplň. Ideálne zdravú. Otvorím obrovské dvere bistra a ako obvykle je plné. Pár stolov, pár ľudí. V rýchlosti si vyberám stôl a s ním aj prísediaceho, ktorému asi budem robiť spoločnosť. Objednám si avokádový a mrkvový chlebíček. Teším sa. Kým zaplatím, jeden zo zákazníkov sa zdvihne a odchádza. Skvelé! Mám stôl. Vezmem chlebíčky a pomaly sa presúvam k stolu. Na širokej lavici ostala taška, o ktorej som si myslela, že patrila niekomu, kto odišiel. Pán v rokoch, 60+ mi číta myšlienky a priznáva sa k taške. "Či mi vadí." "V žiadnom prípade", odpovedám. Pokračuje v konverzácii, že si tam chcel sadnúť, ale kým si objednal, sadol si tam niekto iný. Je mi ho ľúto, tak ho pozývam k &qu
Read more

Krutá spoločnosť, kruté deti

-
Image
Desať rokov sme žili v UK, kde farbu, veľkosť, tvar nikto neriešil. Pamätám si deň, keď si moje dieťa s tmavšou pleťou, hlbokými tmavými očami, mihalnicami dlhšími ako viečko a havraními vlasmi, chceli fotiť nemecké študentky v autobuse. Taký sa im zdal cute. Na chvíľu som vtedy zaváhala, ale syn mal 2 roky, tak snáď si tie fotky s ním nezarámovali a nezavesili nad posteľ... Môj syn je dnes veľký fanda do futbalu a ME z Nemecka pozerá každý deň. V tričku Cristiana Ronalda, ktoré som mu kúpila v Ronaldovom múzeu na Madeire, dokonca aj spáva. Mimochodom Ronaldo je tmavší ako on. A tak asi šípite, o čom to bude.  Dnes som zavolala do športového klubu, ktorý prijíma nových hráčov. Tréner bol rád. Došli sme na tréning, inak mimoriadne profesionálny, aspoň pre mňa ako amatérku tak vyzeral. Chlapci a pár dievčat :-) oblečení v modrom už zarezávali na trávniku a syn sa k nim s radosťou pridal. Chvíľu to vyzeralo celkom fajn. Neprišiel si tam hľadať kamarátov, takže sa sústredil na tréning. S m
Read more