Narodený 4. júla... Za všetkým hľadaj veľkého brata

Prišli, videli a podmanili si. (Ne)chtiac sa najskôr zbavili pôvodného obyvateľstva, alebo teda aspoň jeho väčšej a bojovnejšej polovice. Krajina bola obrovská a kým prví pionieri došli na jej druhý koniec, prešlo niekoľko desaťročí. Nemali kráľa, nemuseli platiť všakovaké dane.  Okrem bolestivých zubov a možno uštipnutia hadom ich netrápil hladomor a choroby. Keďže práce v tej krajine bolo veľa a robotníkov málo, prišli na skvelý spôsob ako si zohnať lacnú pracovnú silu. Na „čiernom“ kontinente ich behali tisíce a tak sa začala poľovačka na ľudí. Prvýkrát vydrancovali tento kontinent, len aby sa mali lepšie. S pribúdajúcimi rokmi a objavovaním svojej novej krajiny potrebovali špecifické sily. A tie boli v krajinách ich predkov. Rozvoj námornej plavby len dopomohol k jednoduchšiemu presunu ľudského materiálu do zasľúbenej zeme. Keďže na modrom kontinente už začiatkom novoveku boli veľmi dobré školy, do krajiny sa im dostávali aj intelektuáli. Spoločnosť Cunard už vtedy lanárila aj Slovákov, ktorí si brali svoje batohy, pozbierali svojich „5 slivák“ a hajde do neznáma. Zarábali, podporovali svoje rodiny, ale aj mreli. Každá „vychytávka“ priemyselnej revolúcie mala svoju ľudskú daň. Veselo im bolo najmä s Írmi, ktorí sa po zemiakovom hladomore takmer všetci odsťahovali za more. Tento úžasný mix národov modrého kontinentu vytváral nový národ so svojimi vlastnými potrebami a nazeraním na svet. Krajina obrovská, ciele vysoké, nástroje premyslené, chuť nedožierna. Miesto pre každého!

Po prvej svetovej vojne sa modrý kontinent ako tak dostával do pôvodných koľají a začalo sa mu aj dariť. Československej republike zvlášť. Nebolo oblasti, kde by sme nenapredovali, ba objavili sme aj pár noviniek pre svet. Začalo pribúdať bohatých. Čo s tým? Aby sa to v ekonomike nejako vyrovnalo, padla v čierny piatok burza v zemi zasnúbenej. Kríza doľahla na celý svet. Závratne rýchlo sa však z nej dostala práve krajina „neobmedzených možností“. Chaos v Európe využili mocnosti a rozpútala sa druhá svetová vojna. Spútaný modrý kontinent bol na jej konci rád, že to „rozlúskli veľkí bratia“ so svojou štedrou pomocou na všetkých frontoch. Ochotne im zato prenechávali sféry vplyvu na čiernom kontinente, a tak sa začala druhá drancovačka, nerastná.

Studená vojna nahrávala iba svetovým mocnostiam. Krajina zasnúbená opäť trpela nedostatkom vysoko kvalitného ľudského potenciálu. A začal sa headhuntering. Aj z ČSSR tam odchádzali pod rúškom noci a s malou dušičkou rodiny lekárov, inžinierov, architektov, vedcov. Zasnúbená zem im otvárala svoju náruč. Veď miesta bolo ešte pre každého! Takmer všetky vynálezy krajiny neobmedzených možností niesli mená prisťahovalcov. Ale stále nebolo dosť. S príchodom rozvoja informačných technológií, aby sa krajina správala férovo a diplomaticky, radšej  (poľahky) siahla po odpočúvaní. Svojich nepriateľov chceli mať pod kontrolou. Tak sa napichli na vládne kruhy vznikajúcej Európskej únie, aby mali túto hrozivú, zväčšujúcu sa bublinu modrého kontinentu pod kontrolou. Svojho veľkého kamaráta našli v ostrovnom jašterovi. Čo veľký brat za morom, to malý bratanec na ostrove. Copycat. Stabilita bubliny sa znásobovala a ani krízy ju neohrozili natoľko, aby praskla. A tak  zasnúbená zem mení taktiku. Ich predsa predbiehať, nasierať, odrbávať nikto nebude, a tiež sa nikto nebude mať lepšie ako oni! Čarovným prútikom na mape sveta s nástrojmi ako NATO, OSN, CIA rozvášnili davy. Destabilizovali regióny, v ktorých ľudia videli jedinú záchranu v imigrácii. Keďže zasnúbená zem dávno zavrela hranice a ani voš domáca sa tam nedostane, bublina so svojimi humánnymi a mierotvornými predstavami o svete bola jedinou destináciou...finálnou.

“Až nás budou milióny“ Krylova pesnička je večná, iba mení garde.

A veľký brat sa pozerá, neponúkne pomoc, iba sa pozerá ako jeho dielo „kvitne“. Tlieska aktérom i zákulisným pobehovačom a pomocníkom. Predstavenie sa začalo už dávno.

INDEPENDENCE DAY –  oslava (ne)závislosti

Comments

Popular posts from this blog

Nebojím sa budúcnosti, lebo sa nezmení...

15 hodín v klíme a niečo medzi tým

Hrvatska Republika opäť (2.časť)