O mne...
Žijem tu už niekoľko desaťročí. Občas unavená, ale stále
pripravená čeliť výzvam. Lebo čím som staršia, som iba staršia. Možno trochu
múdrejšia, skúsenejšia, ale stále naivne presvedčená, že pravda zvíťazí
a dobro je nadovšetko. A preto ma každý deň prekvapuje. Neobmedzená
produktivita našich mozgových buniek prináša bizarné až nepochopiteľné
situácie. Oči sa krížia, zvierač sa otvára, hlava sa krúti pri niektorých
akciách a reakciách ľudí v mojom, a trúfam si napísať, aj vo
vašom okolí.
Spoznávaním ľudských
rás som dospela k sociálnej pravde - všade sú ľudia dobrí i zlí. Na
tom asi funguje svetový balans, ale nie svetový mier. A aj o tom budú
príspevky na tomto blogu. Smutné i veselé. Asi ako všetko v našich
krátkych životoch.
Tento blog venujem mojim deťom ako pamäťovú stopu na ich
mamu. Vždy, keď sledujem slovenských majstrov slova (i pamäte) Milana Lasicu,
Milana Kňažka a ďalších, ktorí spontánne vylovia príhodu na každú tému,
ľutujem, že moja kapacita je obmedzená. Spolieham sa nato, že virtuálne kanály
ostanú zachované naveky a moji potomkovia si nájdu čas na „chvíľu pre
pamätníkov“ čítajúc mamkine životné zápisky.
Som to, čo tvorím, aj pre vás. Prekročila som rieku Rubikon
a založila si vlastný blog.
Nevlastním toho veľa, ale mám o to väčšiu túžbu a nádej, že moje
duševné vlastníctvo sa vám bude páčiť a budete ma čítať J
Comments
Post a Comment