Chcela som byť iba milá
Po obrovskom boom-e Tesco, SuperTesco, HyperTesco som s úľavou privítala v mojom rodnom meste aj obchody na menšej ploche, kde sa dalo naozaj nakúpiť len to, čo bolo potrebné a netrčali mi z košíka nepotrebné haraburdy, len preto, že boli v akcii.
Bývam na ulici, v okolí ktorej sa nachádzajú takmer všetky potravinové reťazce. Lidl bol pri svojom príchode na náš trh môj najobľúbenejší, aj preto, že som očakávala nemeckú kvalitu, prijateľné ceny a servis. Dočkala som sa. Potom som pár rokov žila v zahraničí, kde som tiež nakupovala v Lidli, ale jeho pozícia na tamojšom trhu bola iná. Po návrate na Slovensko som obchody prestriedavala. Aj preto som v ten deň zašla do Lidla na bazálny nákup. Ponuky som už prestala sledovať, keďže časom sa ukázalo, že sa vracajú. V ten deň ma však milo prekvapila retro edícia.
Prechádzala som okolo regálu a potichu híkala nad všetkými výrobkami, ktorých obaly mi pripomínali moje detstvo (rozumej minulé storočie). Videla som mamu ako perie s Merkurom, ako čistíme striebro s ružovou vatou, ako sa otec holí s Barbusom, ako som milovala kofilu a tajne ju kradla zo skrinky so sladkosťami a farebné arizonky, ktoré sme do seba sypali ako deti, sediac na lavičke pred blokom, či robila tie najväčšie bubliny z Pedra.
Bublinu spomienok prerušil príchod predavačky, ktorá začala dopĺňať regál. Keďže som nemala potuchy o marketingovej stratégii týchto výrobkov a chcela som sa s úprimným záujmom opýtať na túto krásnu edíciu, otočila som sa k predavačke. Moja otázka znela skôr ako pochvalné skonštatovanie (zjavne len pre mňa). Mladá (30+) vysoká driečna predavačka sa na mňa pozrela s výrazom skapaného psa a vysŕkala zo seba nezmyselnú otázku: “Prečo?” čo znelo ako “čo chceš?!” Padnutú sánku som si po chvíli zasunula na pôvodné miesto a precedila cez zuby: “Vy si asi nepamätáte časy, keď tieto výrobky boli v obchodoch ako pôvodná edícia. Hm, prepáčte, že som obťažovala, chcela som byť iba milá.” A odkráčala som “prežiť” tento nepríjemný zážitok so slovenskou predavačkou.
Čaká nás ešte dlhá cesta v rovine medziľudských vzťahov, aby sme pochopili, že na západ od rieky Moravy sa ľudia nemajú lepšie iba preto, že majú vyššie platy, ale aj preto, že na nich nepŕskajú nepríjemné predavačky.
Ja viem, môžete argumentovať, veď asi nemala svoj deň, možno má problémy a bla bla bla. Ale svoj deň nemáme viacerí, problémy má asi každý. Avšak, keď pracujem v službách, úsmev a milota by mali byť prvoradé. Aspoň tak ma to učili v krajinách na západ od rieky Moravy a vďaka tomu úsmevu a ochote vychádzať zákazníkovi v ústrety som aj dostávala prácu.
Comments
Post a Comment