Online hodina

Moja dcéra chodí do tretieho ročníka základnej školy a zhruba pred 3 týždňami sa jej trieda začala 2x do týždňa spájať online. Keďže je to digitálny priestor, ktorý jej nie je dostatočne známy, musím ju inštruovať, čím sa niečo priučím aj ja.

Náš minister školstva sa vyjadril, že to čo sme sa pokúšali zavádzať v školstve poslednú dekádu, sa podarilo "spojazdniť" za jeden mesiac. Nuž, áno aj nie.

Počas online hodín trochu načúvam a tu sú moje "odpočuté jednohubky". Prvých 5 až 7 minút trvá pripájanie. Kým sa každý pripojí, kým sa každý počuje, vidí, zakýva si, komunikuje... Vždy ale niekto chýba, nepripojí sa lebo nie je online, nemá prístup na internet, dieťa je u lekára a pod. Počas hodín sa niekedy udejú vskutku úsmevné momenty. Riško sa v polovici online hodiny zdvihne a sucho zahlási, že sa odpája lebo sa ide naobedovať. Peťko sa zase pripojí neskôr s ospravedlnením, že si bol zahrať futbal. Pani učiteľka sa snaží spojiť so Samkom, ktorý sa zdá, že je online, ale nepripája sa. Po minútach zdvihne jeho mamka a nervózne zo seba vysype, že ona má teraz pracovnú video konferenciu a nemajú iný počítač, ktorý by Samko používal. Tým potvrdzuje stav vo viacerých domácnostiach - jeden počítať na celú rodinu - a jasnú prioritu používania počítača v tejto zložitej situácii. Inokedy Majka skočí pani učiteľke do reči a oznámi jej, že má na tablete iba 4%, a že ju to o chvíľu vyhodí z hodiny. Alebo sa ozve ďalšia mamka, že majú iba 15 minút na hodinu lebo...
Video konferenčné online stránky väčšinou vyžadujú väčšie prostredie, ktoré slabší mobil nedokáže poskytnúť a preto je v týchto podmienkach nepoužiteľný.
Počas online hodiny deti unudene sedia pri monitore a čakajú kým dostanú priestor na zodpovedanie učiteľkinej otázky. Chlapci, ktorí sú v technológiách šikovnejší si medzitým zahrajú medzi sebou online hry. Častokrát to pani učiteľka nemá šancu odkontrolovať. Medzitým niekto vypadne zo siete alebo ich stará šunka jednoducho nevytvorí audiovizuálne ideálne prostredie na prenos. Pani učiteľka neustále opakuje "nepočujem ťa Zuzka, choď bližšie k mikrofónu". Za Zuzkou sa začne rýchlo mihať ocko, ktorý v strese spája káble a kontroluje, čo zas nefunguje.

Do toho stále počuť krik mladších súrodencov, ktorí  najmä v malom byte, nemajú šancu byť separovaní od učiaceho sa súrodenca. Niekedy počuť aj brechot psa.

Nuž, naše online vyučovanie nie je vôbec ideálne a zatiaľ nemám pocit, že predstavuje "učenie budúcnosti". Je bezkontaktné, nesúrodé, plytké a technicky obmedzujúce. Ale povedzme, že na preklenutie tohto náročného a neočakávaného obdobia snáď postačí. Je však milé počuť ako sa pani učiteľka teší do školy lebo jej žiaci veľmi chýbajú.