MAMAnotes

Keď som sa na konci minulého storočia vybrala do Veľkej Británie po prvýkrát, autobus bol jediným finančne dostupným prostriedkom. Strastiplná 32 hodinová cesta sa zdala ako cesta na opačnú stranu Zemegule. Prechádzali sme niekoľkými kontrolami, mali sme prestávky na miestach, kde bolo použitie záchoda ešte zadarmo a pasažiermi boli väčšinou mladé dievčatá - aupair-ky. Podobný stav trval do roku 2004, kedy sme sa stali súčasťou EÚ. Začala sa rozvíjať nízkonákladová doprava, ktorá si  hľadala nové destinácie aj v strednej a východnej Európe. Postupne sme prechádzali na používanie leteckej dopravy a autobusmi cestovali prevažne Rómovia. (Možno si pamätáte aféru okolo ich náhleho a masívneho odchodu do UK a Belgicka. International shame for Slovakia :-( ) Pravdepodobne ich neznalosť online priestoru, vôbec dostupnosť k takýmto službám nás na pár rokov ochránila na palubách od tohto etnika. Ich prvú prítomnosť v lietadle som začala vnímať až otvorením linky Wizzair do Košíc po roku 2015. K