Na cestu káva, pomoc sa podáva

Dovtedy som chodila s krčahom po vodu, kým nevyhlásili lockdown. Odteraz chodím po vodku do Freshu a Lidla. Z toho profitu, čo na pandemickych prekaračkách zarobia, si spoločne srkáme z krčahu ekonomickej horkosti a hádžeme perly sviniam v obchodných centrách lebo strach má najväčšie oči v gatiach. V živote som nebola v aquaparku lebo tam nemajú slamky, ktorých by som sa chytala pri topení.


Verím, že raz (ne) trafená hus zagága a povie pravdu. Len nech nie je z Číny lebo neviem, či by som toho vtáka spoznala po perí. Skôr po ďalšom variante 168.mutácie korony. Prečo príde mráz iba na psa a nie na netopiera? Aby tá lož ďaleko neodletela, keďže má slušný dolet. Žobrák žobrákovi najviac závidí, ale boháč bohatému nie, lebo vie, čo všetko vie...




O čo viac viem, o to viac som nešťastnejšia a preto ma už žiadny ďalší fakt o SARS-CoV-2 nezaujíma 🤧 lebo peniaze jazykom nevysekame, tak sa dajme do práce!

KÁVA NA CESTU!

Podporme nasich podnikateľov a kúpme si od nich kávu/čaj na cestu. Najmä tí, ktorých pláca sa dnes vypláca. Nebude to o velkom zárobku, ale o geste, podpore a spolupatričnosti.

A ktovie... Euro k euríku a raz budú opäť v balíku! 👍🙂

Nech nás nič nerozdelí! ❤️

Comments

Popular posts from this blog

Nebojím sa budúcnosti, lebo sa nezmení...

15 hodín v klíme a niečo medzi tým

Hrvatska Republika opäť (2.časť)