KOLÁČOVÉ MYSTÉRIUM

Klasika. 

Životné jubileum.

Oslava v práci si vyžadovala drobné sladké občerstvenie. Tak začala pátracia misia. Aj napriek množstvu cukrární a súkromných malovýrobní, nevedela som sa zorientovať /vybrať niečo chutné, cenovo prístupné a vizuálne pekné.

Dostala som malý tip. Cukráreň Kitty.

Je to v meste, nechodí tam veľa ľudí a o piatej popoludní to uplne zívalo prázdnotou. Dievča "za pultom" zmývalo dlážku v zázemí predajne a nevenovalo mi pozornosť. Tak som si prezerala fantasticky vyzerajúce zákusky. Keď konečne usúdila, že jej stojím za pozdrav, zanechala zmývanie a venovala mi pozornosť. Do ruky mi strčila objednávkový papier, pero a že nech si ho vypíšem. Slušne som ju poprosila, či by mi nepomohla s koláčmi. Ona, že nech si sadnem a vyberiem si. Ok, to možno vysvetľuje prečo je aj napriek chutným a lacným koláčikom táto cukráreň prázdna.

Urobila som objednávku, slečna si zapísala detaily s tým, že si koláče vyzdvihnem o týždeň u nich vo výrobni. Deal!

Prišiel deň D a ja som sa z práce chystala do výrobne, keď mi zazvonil telefón s neznámym číslom. 

Zdvihla som.

Zaznel pozitívny oznam, že koláče mi priniesli do práce, tak si ich môžem vyzdvihnúť na vrátnici. Potešená z toho, že mi práve ušetrili čas, som sa náhlila v ústrety mojim dobrotám. Kuriér bol milý, skontrolovala som krabice, prevzala účtenku a zaplatila.

Koláče boli skvelé, kolegovia ich chválili a ja som chválila cukráreň Kitty za servis. Žila som v tom, že všetko dopadlo veľmi dobre.

O dva dni neskôr. Telefón. Neznáme číslo. 

"Dobrý deň, pani, kedy si prídete po vaše koláče?" 

"Prosím? Veď ste mi ich doniesli do práce,"  odvetila som neisto, nechápajúc o čo ide. Pani z cukrárne Kitty tvrdila, že moje koláče su ešte stále u nich. Ja som naopak tvrdila, že ich koláče mi doniesol kuriér a teda, že som ich dostala. Pani mi nechcela veriť a produkovala možné scenáre akože som si objednala niekde inde alebo, že mám nejakého sponzora... Obe možnosti sú menej ako nepravdepodobné, najmä, keď som za koláče zaplatila. Otázkou teraz je, že komu? 

Pani nechcela veriť mojej verzii a ja zase jej navrhovaným možnostiam. Neustále som opakovala, že mi koláče doniesli, zaplatila som za ne a som nadmieru spokojná. Nemalo zmysel hľadať ďalšie slová na vysvetlenie tejto mysterióznej situácie. Asi by sme ho v tej chvíli nenašli. 

Zložila som... Čo s tým teraz? 

Môže zato umelá inteligencia?

Odpočúva ma niekto?

Začínam byť bi polárna?

Nuž, nemám čas sa týmto mystériom zaoberať, ale vskutku je to vtipná príhoda.