Ženské peršmergy
Boli krásne. Mladé i staršie.
Statočné ako ich predkovia a odhodlané na všetko. Chrániť si to, čo je pre nich
najdrahšie. Dlhé vlnité vlasy im viali len tak, zrkadliac sa v lúčoch slnka,
alebo si neposlušné kadere uviazali šatkou. Nemotorná rovnošata mala ďaleko od
"haute couture". Nepotrebovali vyniknúť. Mali ostať čo najviac nenápadné
a splývať s prostredím, v ktorom sa pohybovali. Každá z týchto
"chameleóniek" nosila prívesky, ktoré vážili niekolko kilogramov.
Nie, neboli to zlaté reťaze, ale výstroj potrebná na prežitie.
Mali rešpekt nielen v krajine,
ktorá nebola ich skutočným domovom, ale báli sa ich aj Daesh. Nebola to ich
životná voľba stáť v prvých líniách, ale tí, ktorí tam kedysi stáli, na tých už
len s láskou spomínajú a pre nich to robia.
Amara, Rojda, Gulen, Nahida
sú ozajstné comrades. Nezávidia si, neohovárajú sa, nehašteria sa. Držia spolu.
Bojujú a fascinujú svet. V tejto vojne, ktorá
možno nebude mat jasného víťaza (alebo je už dávno jasný), chcú zachrániť
územie, ktoré by radi raz konečne nazývali svojou vlasťou. Okolo 35 miliónov Kurdov
žije v pohoriach na rozhraní Turecka, Iránu, Iraku, Sýrie a Arménska.
Patria k najväčším národom, ktoré nemajú svoju krajinu, štát. Prsty v ich
smutnej histórii boja za vlastnú krajinu majú aj európske mocnosti.
Kurdské bojovníčky sa modlia a bojujú za mier.
Za mier pre ich vysnívanú krajinu a za mier pre všetkých.
PS: Pozerala som o nich
dokument. Ohromujúce príbehy žien.
Comments
Post a Comment