MAMAnotes

Otvorený list môjmu susedovi Jozefovi O. Prológ Do sveta médií (priamo pred kameru) som vstúpila už dávno, správami o potkanoch v mojom rodnom meste. Po dlhšej odmlke sa na mediálnu scénu vraciam ako blogerka. Kyslo to vo mne niekoľko rokov a brzdili ma aj moje dva poklady, ktorým som sa venovala. Za úprimnej podpory mojich známych som nakoniec učinila rozhodnutie, i keď momentom, ktorý ma najviac vyprovokoval bol incident s mojim susedom. Sadla som k môjmu novučičkému bielučkému notebooku a vyťukala do neho všetko, čo ma v tej chvíli ťažilo a s čím sa chcem   s vami podeliť lebo verím, že toto je aj váš príbeh (či skúsenosť). Od gruntu Boli dva mesiace pred zamatovou revolúciou (1989) a môj otec dostal od hutníckeho gigantu (Východoslovenské železiarne) na dnešné pomery veľkorysú ponuku. Nový 4-izbový byt v novostavbe, v socialistickom paneláku tzv.pražského typu, ktorého výťah na medziposchodí odcudzuje v...

O mne... Žijem tu už niekoľko desaťročí. Občas unavená, ale stále pripravená čeliť výzvam. Lebo čím som staršia, som iba staršia. Možno trochu múdrejšia, skúsenejšia, ale stále naivne presvedčená, že pravda zvíťazí a dobro je nadovšetko. A preto ma každý deň prekvapuje. Neobmedzená produktivita našich mozgových buniek prináša bizarné až nepochopiteľné situácie. Oči sa krížia, zvierač sa otvára, hlava sa krúti pri niektorých akciách a reakciách ľudí v mojom, a trúfam si napísať, aj vo vašom okolí. Spoznávaním   ľudských rás som dospela k sociálnej pravde - všade sú ľudia dobrí i zlí. Na tom asi funguje svetový balans, ale nie svetový mier. A aj o tom budú príspevky na tomto blogu. Smutné i veselé. Asi ako všetko v našich krátkych životoch. Tento blog venujem mojim deťom ako pamäťovú stopu na ich mamu. Vždy, keď sledujem slovenských majstrov slova (i pamäte) Milana Lasicu, Milana Kňažka a ďalších, ktorí spontánne vylov...