Dokonalí a (ne)dokonalí rodičia Prirodzený prírastok na Slovensku je na úrovni 1,47 dieťaťa na jednu ženu. Je to nízke číslo, ale počas trvania slovenskej samostatnosti už bolo aj horšie. Pozitívom je, že sa v posledných rokoch mierne zvyšuje. Povedané laicky, detí sa rodí viac a viac. Pomaly. Mám, ale pocit, že sme si nejako za dobu, keď ich bolo menej, odvykli počúvať detský džavot, ujúkanie, aj vrieskanie a nekonečný plač. V obchodoch na mierne zvýšený hlas detí kupujúci reagujú zvláštnym čumením, očakávajúc, že matky urobia “čáry, máry fuk” a decko vypne zvuk. V kostoloch (čo je naozaj smutný príklad) sa ľudia veľa významne otáčajú za zvyšujúcim sa hlasom, očakávajúc, že sa deti vzdialia a nebudú rušiť. V tomto prípade, ale skôr rušia ľudí a nie Boha. V bytoch, a o tom som v jednom blogu už písala, chce mať každý SP (svätý pokoj) a nepripustí žiadny zvýšený hluk v podobe detskej nezbednosti a prirodzenej hravosti. Ach tie deti... Sú zlaté, milé, len nech sú ticho! Žiaľ d...
Popular posts from this blog
Ach ten LIDL
Neviem, či Košičania vôbec tušia, že na území mesta stojí dodnes 8 obchodov Lidl a deviaty sa stavia v Košickej Novej Vsi (neďaleko Zelenej stráne). A tiež neviem, ale mierne tuším, že neexistuje mesto v Európe, v ktorom by sa nachádzalo také množstvo prevádzok jedného obchodného reťazca. Lidl a Aldi sú v Európe fenoménom tohto storočia. Asi tak ako TESCO na konci minulého storočia v strednej Európe. Ibaže obchodom s názvom hyper a super-čokoľvek už odzvonilo. Všetci žijeme rýchlu dobu, v ktorej potrebujeme rýchlo nakupovať. A o tom sú práve menšie reťazce, kde na malej ploche nájdete takmer všetko, ideálne aj všetko, čo potrebujete. Iba tá kvalita služieb... Niekde sa to aj lepší, ale niekde ma dokážu pracovníci nemiestne prekvapiť. "Mojim" Lidl-om je obchod na Moldavskej. Všeličo som tam zažila, ale v zásade je to poruke a lepšie asi nebude. Nedávno táto prevádzka prešla obnovou a zväčšením plochy na úkor parkoviska, ktoré žiaľ používajú aj návštevníci ďalších firiem a...
"Nikdy to nevzdám!" Ľuba
Mnohí z vás ste určite videli alebo čítali knihu "Bez dcéry neodídem", v ktorej sa Američanka Betty zamiluje do amerikanizovaného Iránca. Napriek tomu, že je vzdelaná, inteligentná, rozhodná, nevšimne si počas niekoľkoročného vzťahu ani náznak obáv, ktoré by ju mohli postihnúť. Trpká príchuť prvej nezhody týkajúcej sa dieťaťa však ukáže ako sa vedia ľudia neuveriteľne pretvarovať a aký zásadný podiel má rodina na ich rozhodovaní. Dlho sme si mysleli, že tieto druhy problémov sú nám vzdialené, ale s otvorením hraníc, voľnosťou cestovania, dnešnej možnosti žiť prakticky kdekoľvek na svete sa v rodinnom prostredí, kde jeden z partnerov chce žiť inde alebo sa s niečím nestotožňuje, dosiahne bod zlomu, z ktorého začína prameniť tŕnistý boj o deti. Lebo oni sa v tej chvíli stávajú "esami v rukáve". Chcem poukázať na jeden z príbehov v skupine tzv. "vymazaných rodičov". ( https://www.facebook.com/vymazanerodiny ) Ľubomíra Hnatič je stredoškol skou profesor...

Comments
Post a Comment