V zajatí smradu

Možno poznáte katastrofický film "V zajatí mrazu". Istotne vás z neho zamrazilo a nechceli by ste to nikdy zažiť. Ja som sa ocitla na pár hodín v zajatí smradu, z ktorého mi bolo urputne zle. Keby sa dal smrad vážiť, tak máme u nás svetové zásoby.

Ak ste slniečkári a priaznivo naklonení našej slovenskej karmickej menšine, ďalšie riadky nečítajte. Budú vyznievať rasisticky a nevľúdne. Nepíšem to v žiadnom negativistickom nastavení s enormnými predsudkami. Je to iba holá skutočnosť, ktorú musí v našej spoločnosti chtiac-nechtiac akceptovať väčšina.
Moja dcéra schytala jeden zo "životných zdravotných bonusov", zlatého stafylokoka v pošve. Má sedem rokov a strach v očiach z akéhokoľvek vyšetrenia "tam dole". A ja vlastne tiež. Pediatrička si netrúfla posudzovať ďalšiu liečbu, a tak sme skončili na detskej gynekológii. Košická Nová nemocnica má svoje zákutia a zvláštne druhy prechodových chodieb. V jednej takejto uzavretej chodbe sa nachádza ambulancia detského gynekológa. Nevetraná chodba spája ďalšie chodby a jediné vonkajšie svetlo si tam prerazí cestu v čase, keď sa otvoria dvere ambulancie. A v takomto bezvetrí sedia nielen tehotné detské mamičky, ale aj  deti s rôznymi gynekologickými problémami. Keď sme tam prišli, sedeli tam už tri Rómky. Ťažko povedať, ktorá bola matka, dcéra alebo len rodinný príslušník. O Rómoch je známe, že na vyšetrenie jedného člena rodiny prichádza celý klan. "Aróma zblíženia" ma ovalila v sekunde otvorenie dverí. Jediné miesto na sedenie bola lavička hneď vedľa rómskej trojky, takže aby som nevyznela rasisticky, sadli sme si na ňu s dcérou. Mierne som lapala po dychu a modlila sa, aby ich vyšetrili čím skôr. 
Zbytočne.
Doktor sa musel vzdialiť na neplánovaný pôrod na oddelení a nám ostávalo len dúfať, že to nebude prvorodička. 
Postupne ešte prišli dve mamička s dcérami v rôznom veku, ktoré sa spolu so mnou stali v tejto chodbe menšinou. Ďalší pacienti/klienti boli už len Rómovia alebo Rómky. Keď si k nám bližšie prisadla jedna ciganečka, neovládla som sa a nahlas zastonala, že mi je zle z toho smradu. Nato sa na mňa ciganečka obrátila a mohli by ste z nášho vzájomného pohľadu vyrábať elektrinu. Neuhla som pohľadom ani o piaď. Ciganečka asi  pochopila, zdvihla svoj prerastený zadok a vzdialila sa. Malé víťazstvo mi načas privialo viac kyslíka, ale pri každom ich pohybe v tejto nevetranej chodbe, sa mi zdvíhal žalúdok. Najmladší člen tejto komunity, ktorý sa tam pohyboval, bola asi 5 ročná Ornela. Sestrička si najskôr myslela, že je to Kornela, ale mama-Rómka ju jasne opravila, že O.R.N.E.L.A. Ja poznám iba Ornellu Muti. Netrúfam si povedať, či talianska Ornela bola inšpiráciou pre rómsku Ornelu. 

Voľné miesto vedľa mňa neostalo dlho nepovšimnuté. Sadla si tam ďalšia adidas-Rómka. Celočierny outfit s troma zlatými pásikmi a veľkým nápisom Adidas (pre "slabších") ju uvádzal do centra pozornosti. Svoj outfit "ozvláštnila" asi pol kilom zlata, ktoré nepravidelne rozmiestnila medzi hlavou, bruchom a rukami. Kabelka Gucci dopĺňala celkový zjav. V Smotánke by za predpokladu , že je držiteľkou originálov, mala hodnotu viac ako 1000 eur. Made in Thailand fake fashion hodnotu tohto outfitu stiahla na sumu prijateľnú pre pani v čiernom. 
V množstve rómskeho etnika a ich silného vyparovacieho mechanizmu som sa topila dve hodiny. Doktor neprichádzal, ale  prichádzala hodina môjho nutného odchodu do práce. Lebo ja na rozdiel od tejto sociálnej skupiny nemôžem tráviť čas v nemocniciach v sprievode moje rozvetvenej rodiny. Pekne som si vypýtala papiere od sestričky a objednala sa opäť o týždeň. Veď možno doktor bude prítomný a bude aj menej smradu... Dream on!

Moja úcta patrí všetkým sestričkám a lekárom, ktorí s nimi dennodenne prichádzajú do kontaktu. Zažila som to aj na traumatológii počas veľkonočnej soboty. Zlatá trpezlivosť. Už to nie je iba o odbornej kompetencii, ale o veľkej miere akceptácie, že nie sme si všetci hygienicky rovní.