‘’Chlapi
(ne)plačú’’
S príchodom detí do škôlky si poplače hádam nejedna mama. Tých
dôvodov je niekoľko a sú veľmi individuálne. Ja som to emociálne prežívala
tiež, ale hlboko v srdci som verila, že v škôlke nájde moje dieťa
ďalší level svojho rozvoja a je to tiež niečo, čo je preň prirodzene potrebné.
Krátko po nástupe do škôlky mojej dcéry sa mi v jeden deň naskytol
doposiaľ nepozorovateľný jav. Keď sme prichádzali s dcérkou do škôlky, míňali
sme pána v stredných rokoch, nahodeného v obleku, ktorému sa v očiach ligotali slzy. Ako sme sa míňali, pár z
nich sa mu skotúľalo po líci. A bolo to úžasné. Bezprostredné, nenútené a také
rodičovské.
Páni, otcovia, manželia, dedkovia nebojte sa plakať! Slzy nie sú
len pre ženy. Sú oslobodzujúce aj pre mužov a dokazujú, že v hĺbke duše cítite
rovnako ako my ženy. Iba v dnešnom svete "tvrdých lakťov" sa to možno
nehodí.
A SVET má Slzy, rovnako ako
Smiech, rád!
Comments
Post a Comment