Dušičkový Tichý Anjel
Povaha ľudskej duše je rozmanitá, ale rozmanitejšia je povaha človeka. Aby sa diali veci, ktoré potrebujú zmeniť človeka (aspoň na chvíľu), musíme zmeniť časopriestor. Teambuilding, ktorý k nám dorazil ako bonus zahraničných investorov na Slovensku, má aj svoje pozitívne stránky. U nás v práci sme ho spojili s duševno-duchovnou obnovou a vložení do ticha zvažovali minulosť, budúcnosť, ale najmä prítomnosť našej duše. 
Prichádza čas Dušičiek, Všetkých svätých, tak sa s vami chcem podeliť o krátke zamyslenie na tému ticha. Iba v tichu niektorí z nás vidia bludné duše, či anjelov. Iba v tichu k nám prichádzajú myšlienky na zmenu nášho života. Aj svojim študentom neustále opakujem, že veľké veci sa rodia v tichu a nie v hluku, ktorý ich mnohokrát obklopuje.

Tichý Anjel
Anjeli sú jemné stvorenia. Nemôžeme ich uchopiť, či držať. Človek musí byť otvorený, aby sa s nimi mohol stretnúť, keď prichádzajú na tichých podrážkach. Človek musí byť v tichosti, aby ich dokázal vnímať. Práve v našom ohlušujúcom svete potrebujeme ticho, aby sme vnútorne ozdraveli. Bez všetkých pípaní, zvonení, trúbení, búchaní... Od Kierkegaarda pochádza slávna veta, ktorú by dal ľuďom, keby bol lekárom: "Vytvárajte ticho!" A Rabíndranáth Thákur nás nabáda: "Okúp sa v mlčaní!" Ticho je liekom na naše duše, ktoré sú ohlušené rachotom tohto sveta. Hlučné myšlienky a hlučné obrazy.
Mlčanie nás pripravuje na to, aby sme vedeli správne počúvať, aby sme vedeli rozoznávať ľudské tóny. A mlčanie je predpokladom, ktorý nám umožňuje počuť Boží hlas v našich srdciach. Mnohí bedákajú, že nič nepočujú, že sú to bludy až tmárstva. Sú však takí zaplnení hlukom, že prepočujú tiché impulzy, ktorými sa Boh prihovára v ich srdciach.
Anjel ticha chce utíšiť naše hlasné myšlienky a umlčať naše ohlušujúce želania a potreby. V priestore tichosti našej duše sme skutočne slobodní. Tam nás nemôže nikto raniť, ani nemá nad nami moc. V mlčaní sa môžeme znova nadýchnuť. V tomto vnútornom priestore ticha zostávame nedotknutí. Tam, v tom priestore mlčania, sa dá oddýchnuť. A koľkí z nás práve po tomto bažia. Po skutočnom oddychu. V priestore ticha sme zdraví a celiství. Tam je v nás niečo čisté a rýdze, čo nemôže skaliť nijaký hluk tohto sveta.

Inšpirácia: Anselm Grun

Comments

Popular posts from this blog

Nebojím sa budúcnosti, lebo sa nezmení...

15 hodín v klíme a niečo medzi tým

Hrvatska Republika opäť (2.časť)