Nebojím sa budúcnosti, lebo sa nezmení...

MARGECIANSKE FAJNOTY

Gazdovské špeciality z Dolného Spiša, najmä z údolia Ružína, som objavila na Rušňoparáde v Košiciach. Gazdinky tam predvádzali kuchárske umenie z minulého storočia a pripomenuli mi moje detstvo s fantastickými "gruľovníkmi" od babky. Na jednoduchej platni kachľovej pece sa za minútu urobila sýta placka, na ktorú sme si pridávali roztopené maslo, cukor a delikátnu marmeládu.

Aj preto som sa tešila na Margecianske Fajnoty. A boli fajne, horúce, čerstvo navarené, či upečené priamo v margecianskych uliciach od starších gazdiniek v tradičných krojoch, ale i od mladších dievčeniec. Margecany cez víkend zaplnili ľudia z mnohých kútov Slovenska a počula som aj češtinu a iné jazyky. Malá dedinka so svojim okolím navarila svetu tie najlepšie miestne dobroty. Chýr pritiahol obrovské množstvo ľudí. Guláš z diviaka sa v sobotu minul už na obed.

A kto nejedol gruľovník, ten akoby na Fajnotách ani nebol. Domáci boli mimoriadne srdeční. A aj v horúcom počasí sa usmievali na nás hladných návštevníkov, ktorí sme okrem jedla mohli obdivovať aj výrobky remeselníkov. Myslelo sa aj na deti rôznymi atrakciami.
Zamrzeli možno trochu dlhé rady na jedlá a nedostatok toaliet, ale verme, že sa to budúci rok zlepší.

 Mňa ešte zaujal tento nádherný obrad "šatkovania" gazdiniek, keď si tak milo pomohli.