Ženský dvojboj na cestách
Ešte za čias "bez
detí" som si kúpila malý Mercedes Smart, ktorý mi veľkosťou vyhovoval.
Vošla som sa doň ja a moja kozmetická taška. Ako slobodnej pracujúcej žene mi
to stačilo na rýchle „behanie“ po meste. Teraz v ňom občas vozím moje dve deti.
Je to veselé i vážne a spolu s deťmi sme tam odviezli aj tuje,
časti nábytku a iné „maličkosti“.
Zaujímavé situácie veľakrát
nastávajú na križovatkách. Stojíme na červenú a budíme pozornosť. Ja sa viac
budím na prítomnosť veľkých áut, v ktorých tieni vyzerám akoby som sedela
v hračkárskom aute. Tak ako minule, keď sme zastali na červenú a vedľa mňa
super fáro, BMW x6. My dream, my everything!
Za tých pár sekúnd, ktoré sme vedľa seba
strávili, som zistila ako som zaspala dobu...
V X6 sedela osamelá vodička, ktorá nemala viac
ako 25, blondína, slnečné okuliare, naladené rádio (jemne sa jej pohybovali
pery), zatvorené okná, klíma frčala, motor takmer bez zvuku.
V Smarte ja (41) s
dvoma deťmi, ja bez okuliarov, aby som lepšie videla, Express mi hučal len aby
prehučal vreskot detí, okná otvorené dokorán, veď sme bez klímy, motor hrkotal
ako traktor.
Myslím
si, že som dobrá šoférka a viem predvídať niektoré udalosti na cestách. Už
niekoľko krát som bola v situácii, keď mi pomohla veľkosť môjho auta a ženská
intuícia. Z nejakého dôvodu uznávam, že muži to zvládajú na cestách lepšie
ako ženy. Aj preto, že šoférujú autá, na ktoré „majú“. Nielen finančne, ale i
profesionálne. V poslednom období v
mojom okolí míňam SUVká a extrémne veľké autá, akože rodinného charakteru,
ktoré šoférujú ženy. Možno opatrné, ale neskutočné „šoférske paničky“. Ako
skúsená šoférka sa celkom dobre orientujem a viem, čo môžem najmä
v rannej zápche očakávať. Moje „rodové súkmeňovkyne“ sú na tom horšie. S mužmi,
keď sa míňame v úzkych uličkách, ideme mnohokrát „na noviny“ a je to
ten správny šoférsky adrenalín. Inak sa však ani nedá, keď cesty blokujú aj
parkujúce autá. Ženy sú ale iné kafe. Desné a prehnane rozmaznané. Raz sme
sa stretli s jednou v poloúzkej uličke, v ktorej by okolo mňa
ktorýkoľvek muž v pokoji prešiel, ale nie ONA. Dokonca vystúpila z auta
a nútila ma cúvať, aby som jej, ale hlavne jej novému bielemu „kaškajovi“,
uvoľnila miesto. O týždeň nato presne v tej istej ulici sa oproti mne
rútil veľký sedan WV. Ženská mala aspoň 50cm priestoru „pohody“ k môjmu autu
a tiež mohla so svojim štvorzáprahom galantne výjsť na mierny obrubník. Ale
ONA ako šoférka-panička zastala a gestikuláciou ,s pravdepodobne írečitým opisom ako som jej skomplikovala
cestu, mi dávala najavo, že ona neprejde a nech cúvnem, lebo ONA má
prednosť. Cúvnuť som už ale nemohla, lebo za mnou sa tvoril had. Panička to
pochopila až po hlasnom trúbení áut stojacich za mnou. Aj som bola rada, že v nich
sedeli muži. Niekedy to budí väčší rešpekt. Nakoniec sa pustila do „urputného
boja“ ako minúť malý Smart a neodpustila si komenty cez okienko. Ja som už
ale mala v hlave moje osobné meškanie do práce a nemienila som riešiť
takéto ženské rozmary paničiek v drahých autách.
Milí
páni, ak sa chystáte kúpiť svojej polovičke nejaké akože dobré auto,
prispôsobte ho miestu a okolnostiam, kde ho bude vaša najdrahšia používať.
Každej možno pristane X6 alebo Mercedes GLE, ale nech sa s ním presúva na
širokých cestách našich diaľnic. V meste by jej určite seklo niečo
praktickejšie, menšie a stále môže vyzerať sexi.
Comments
Post a Comment