MAMAnotes

321 slov - literárne šortky poslucháčov Rádia Slovensko Moja súťažná poviedka skončila niekde medzi 3000 zaslanými poviedkami. Nedostala sa do finále, ale je čas, aby sa dostala na verejnosť. Pripomína smutnú udalosť boja matky o svoje dieťa. Žiaľ, nie je to ojedinelý prípad na Slovensku. Zavesila poslednú vianočnú guľu. Zadívala sa na ňu. V jej odraze si všimla vlastnú tvár. Strhanú. Unavenú. Bez iskry. „Už tretie Vianoce.“ Preletelo jej hlavou. Sama a bez dcéry. Bez človeka, ktorému dala život, ktorý jej zmizol zo života sťaby šibnutím prútika v niektorom z dielov Harryho Pottera.   Odstúpila od stromčeka, aby si ho lepšie prehliadla. Bol umelý, tak ako jej život. Umelo ráno vstávala, umelo pracovala, umelo nakupovala. Ako naprogramovaná bábika bez srdca. Jej srdce posledných pár rokov pomaly zahaľovala tma, ktorú ovládali spoločenské sily. Právnici, sudcovia, ombudsmani, politici... Boli dni, keď nevládala vzdorovať. Hodila sa do postele a chcela plakať,...

  Mnohí z vás ste určite videli alebo čítali knihu "Bez dcéry neodídem", v ktorej  sa Američanka Betty zamiluje do amerikanizovaného Iránca. Napriek tomu, že  je vzdelaná, inteligentná, rozhodná, nevšimne si počas niekoľkoročného vzťahu ani náznak obáv, ktoré by ju mohli postihnúť. Trpká príchuť prvej nezhody týkajúcej sa dieťaťa však ukáže ako sa vedia ľudia neuveriteľne pretvarovať a aký zásadný podiel má rodina na ich  rozhodovaní.  Dlho sme si mysleli, že tieto druhy problémov sú nám vzdialené, ale s otvorením hraníc, voľnosťou cestovania, dnešnej možnosti žiť prakticky kdekoľvek na svete sa v rodinnom prostredí, kde jeden z partnerov chce žiť inde alebo sa s niečím nestotožňuje, dosiahne bod zlomu, z ktorého začína prameniť tŕnistý boj o deti. Lebo oni sa v tej chvíli stávajú "esami v rukáve". Chcem poukázať na jeden z príbehov v skupine tzv. "vymazaných rodičov". ( https://www.facebook.com/vymazanerodiny )  Ľubomíra Hnatič je stredoškol skou profesor...

City of  KOŠICE

Povolanie učiteľ bolo v posledných mesiacoch skloňované v médiách viac ako slovo mlieko, dovolím si tvrdiť ako ne-expert na mediálny priestor. Dialo sa tak v dobrom i zlom.  V komentároch a diskusiách sa všetci majstri sveta, riaditelia tejto zemegule, samozvaní experti na všetko vyjadrovali akoby to robili (samozrejme lepšie ako samotní učitelia), nadávali na spôsoby výučby (ktoré sa učitelia učili za pochodu samoštúdiom), trestali politikov za vzniknutú situáciu.  Áno, korona kríza priniesla mnohé nové situácie a dosť výrazné zmeny. Ale k tomu nesmeruje moja úvaha. Málokto možno vie alebo si uvedomuje, že koniec školského roka je aj koncom práce niektorých učiteľov.  Dôvodov na ukončenie pracovného pomeru býva niekoľko. Ak sú odchody učiteľov dobrovoľné (dôchodok, prechod na inú školu), je to ten šťastnejší prípad.  Poniektorým učiteľom sa ale končia zmluvy na doby určité a je na vedení rozhodovať o ich ďalšom zotrvaní na dobu neurčitú. (Lebo to je ako navždy...

Moja dcéra chodí do tretieho ročníka základnej školy a zhruba pred 3 týždňami sa jej trieda začala 2x do týždňa spájať online. Keďže je to digitálny priestor, ktorý jej nie je dostatočne známy, musím ju inštruovať, čím sa niečo priučím aj ja. Náš minister školstva sa vyjadril, že to čo sme sa pokúšali zavádzať v školstve poslednú dekádu, sa podarilo "spojazdniť" za jeden mesiac. Nuž, áno aj nie. Počas online hodín trochu načúvam a tu sú moje "odpočuté jednohubky". Prvých 5 až 7 minút trvá pripájanie. Kým sa každý pripojí, kým sa každý počuje, vidí, zakýva si, komunikuje... Vždy ale niekto chýba, nepripojí sa lebo nie je online, nemá prístup na internet, dieťa je u lekára a pod. Počas hodín sa niekedy udejú vskutku úsmevné momenty. Riško sa v polovici online hodiny zdvihne a sucho zahlási, že sa odpája lebo sa ide naobedovať. Peťko sa zase pripojí neskôr s ospravedlnením, že si bol zahrať futbal. Pani učiteľka sa snaží spojiť so Samkom, ktorý sa zdá, že je onlin...

Povolanie učiteľ bolo za posledné desaťročia povláčené v médiách ako ohryzená kosť v aréne levov. Naposledy svoje  "dobré renomé" malo toto povolanie niekedy v 19. storočí, keď mal na dedine i v malom meste farár, učiteľ a doktor svoje postavenie a váhu.  Isteže, dostať miesto učiteľa niekde v učupenej karpatskej dedinke nebola výhra v rulete, ale človek sa mohol tešiť aspoň úcte a láskavosti od obyvateľov. Plat bol síce nízky, ale pravidelne vyplácaný. Komunizmus zmenil učiteľov na "vykladačov" komunistickej pravdy a mnohým zmenil morálne hodnoty a postoje k svojmu povolaniu. Pamätám si z detstva na čudáckych učiteľov, ktorým sme častokrát nerozumeli, na učiteľov, ktorí podľahli alkoholu a inej mamone, ale aj na učiteľov, ktorí vzdorovali. Tí sa obyčajne na škole dlho nezdržali. A nikto sa na nich z radov rodičov ani žiakov nesťažoval. O našom riaditeľovi základnej školy šiel mestskou štvrťou bonmot "Kadzi chodzi, dzeci robi!". Vtedy som to presne nech...

MY HOMETOWN IN QUARANTINE