MAMAnotes

Ženské peršmergy Boli krásne. Mladé i staršie. Statočné ako ich predkovia a odhodlané na všetko. Chrániť si to, čo je pre nich najdrahšie. Dlhé vlnité vlasy im viali len tak, zrkadliac sa v lúčoch slnka, alebo si neposlušné kadere uviazali šatkou. Nemotorná rovnošata mala ďaleko od "haute couture". Nepotrebovali vyniknúť. Mali ostať čo najviac nenápadné a splývať s prostredím, v ktorom sa pohybovali. Každá z týchto "chameleóniek" nosila prívesky, ktoré vážili niekolko kilogramov. Nie, neboli to zlaté reťaze, ale výstroj potrebná na prežitie. Mali rešpekt nielen v krajine, ktorá nebola ich skutočným domovom, ale báli sa ich aj Daesh. Nebola to ich životná voľba stáť v prvých líniách, ale tí, ktorí tam kedysi stáli, na tých už len s láskou spomínajú a pre nich to robia. Amara, Rojda, Gulen, Nahida sú ozajstné comrades. Nezávidia si, neohovárajú sa, nehašteria sa. Držia spolu. Bojujú a fascinujú svet. V tejto vojne, ktorá možno nebude mat jasného víťaza (a...

Prečo nechodím na pochody za slušné Slovensko? Asi preto, že toho slušného na našom území ostalo málo. A nemám na mysli politikov, ale obyčajných ľudí, vás, nás, ktorí denne chodíme po ulici, do práce, na nákupy... Známa pracuje vo vidieckej základnej škole, kde chodia aj rómski žiaci. Škola na nich poberá príspevky. V čase vraždy Jána a Martiny tam pôsobil učiteľ, ktorý pracoval na programe výskumu tohto “čierneho sentimentu”. Veľmi sa angažoval za Rómov, ale aj za podporu vyšetrenia vraždy dvoch mladých ľudí. Do školy doniesol odznaky (All For Jan),   ktoré si prisvojila len drvivá menšina učiteľského zboru. “Veď komu tým pomôžu? Kto myslel na tých, ktorí sa   pri bankrote nebankoviek vešali alebo skončili na ulici? Kto sa postaví za tých, ktorí sú súčasťou nespravodlivej mašinérie súdov?” To boli ich časté argumenty. Nuž, bol by to práve Ján. Písal aj o nich, svojimi článkami chcel dolapiť aj týchto vinníkov a práve on stál na strane všetkých, ktorí sa stali obeť...

Dokonalí a (ne)dokonalí rodičia Prirodzený prírastok na Slovensku je na úrovni 1,47 dieťaťa na jednu ženu. Je to nízke číslo, ale počas trvania slovenskej samostatnosti už bolo aj horšie. Pozitívom je, že sa v posledných rokoch mierne zvyšuje. Povedané laicky, detí sa rodí viac a viac. Pomaly. Mám, ale pocit, že sme si nejako za dobu, keď ich bolo menej, odvykli počúvať detský džavot, ujúkanie, aj vrieskanie a nekonečný plač. V obchodoch na mierne zvýšený hlas detí kupujúci reagujú zvláštnym čumením, očakávajúc, že matky urobia “čáry, máry fuk” a decko vypne zvuk. V kostoloch (čo je naozaj smutný príklad) sa ľudia veľa významne otáčajú za zvyšujúcim sa hlasom, očakávajúc, že sa deti vzdialia a nebudú rušiť. V tomto prípade, ale skôr rušia ľudí a nie Boha. V bytoch, a o tom som v jednom blogu už písala, chce mať každý SP (svätý pokoj) a nepripustí žiadny zvýšený hluk v podobe detskej nezbednosti a prirodzenej hravosti. Ach tie deti... Sú zlaté, milé, len nech sú ticho! Žiaľ d...

Nadpozemské krásky majú málo lásky. Umyli si telá, nezostalo veľa. Sušia sa tak odhalené s gravitáciou spriatelené. Na šnúre v kúpeľni snáď ich niekto uzemní. Aj ja by som tak chcela, svietiť na displeji môjho priateľa. Ráno zvešiam prádlo, a nechám ich padnúť na dno. Ich chvíľa ešte príde... Takto sa u nás sušia po každom (ne)dobrovoľnom kúpaní s mojou dcérou :-)

‘’Chlapi (ne)plačú’’ S príchodom detí do škôlky si poplače hádam nejedna mama. Tých dôvodov je niekoľko a sú veľmi individuálne. Ja som to emociálne prežívala tiež, ale hlboko v srdci som verila, že v škôlke nájde moje dieťa ďalší level svojho rozvoja a je to tiež niečo, čo je preň prirodzene potrebné. Krátko po nástupe do škôlky mojej dcéry sa mi v jeden deň naskytol doposiaľ nepozorovateľný jav. Keď sme prichádzali s dcérkou do škôlky, míňali sme pána v stredných rokoch, nahodeného v obleku, ktorému sa v   očiach ligotali slzy. Ako sme sa míňali, pár z nich sa mu skotúľalo po líci. A bolo to úžasné. Bezprostredné, nenútené a také rodičovské. Páni, otcovia, manželia, dedkovia nebojte sa plakať! Slzy nie sú len pre ženy. Sú oslobodzujúce aj pre mužov a dokazujú, že v hĺbke duše cítite rovnako ako my ženy. Iba v dnešnom svete "tvrdých lakťov" sa to možno nehodí.   A SVET má Slzy, rovnako ako S...

Polčas (môjho) rozpadu Čas je vzácna veličina. A čím som staršia, tým zodpovednejšie sa k času správam. I keď nemám kráľovskú krv, dovolím si tvrdiť, že ak je presnosť výsadou kráľov, tak toto privilégium mám v DNA aj ja. Iste, s príchodom dvoch detí je ťažšie dostať sa z bodu A do bodu B načas, ale snažím sa dosahovať svoje maximum. Možno je to empatia. Nerada čakám, nenechám čakať. Jeden z najsmutnejších pohľadov je na ľudí, ktorí na niekoho čakajú. V minulom storočí sa čakajúci len tak jemne nervózne prechádzali, prešľapovali na mieste a upierali dlhý pohľad do neznáma, odkiaľ očakávali niekoho blízkeho. Dnes stoja na pevno a jemne nervózne ťukajú do mobilu alebo volajú, že už sú tam, že už stoja presne tam a tam a (nie)sú s tým v pohode. Situácia, ktorú opisujem, sa mi stáva v živote pravidelne. Táto je vďačným príkladom a dosť mi zdvíha tlak. Aj na prístroji zvanom tlakomer:-) Dohodla som sa s kamoškou, že sa stretneme...

Chcela som byť iba milá Po obrovskom boom-e Tesco, SuperTesco, HyperTesco som s úľavou privítala v mojom rodnom meste aj obchody na menšej ploche, kde sa dalo naozaj nakúpiť len to, čo bolo potrebné a netrčali mi z košíka nepotrebné haraburdy, len preto, že boli v akcii. Bývam na ulici, v okolí ktorej sa nachádzajú takmer všetky potravinové reťazce. Lidl bol pri svojom príchode na náš trh môj najobľúbenejší, aj preto, že som očakávala nemeckú kvalitu, prijateľné ceny a servis. Dočkala som sa. Potom som pár rokov žila v zahraničí, kde som tiež nakupovala v Lidli, ale jeho pozícia na tamojšom trhu bola iná. Po návrate na Slovensko som obchody prestriedavala. Aj preto som v ten deň zašla do Lidla na bazálny nákup. Ponuky som už prestala sledovať, keďže časom sa ukázalo, že sa vracajú. V ten deň ma však milo prekvapila retro edícia. Prechádzala som okolo regálu a potichu híkala nad všetkými výrobkami, ktorých obaly mi pripomínali moje detstvo (rozumej minulé storočie). Vide...